ARCHÍV INTERNETOVEJ STRÁNKY

 
 

 

 
 
    | Úradná tabuľa | | Aktuality | | Akcie a podujatia |

 

     
 
SPRÁVY

DOTAZNÍK

SAMOSPRÁVA

ÚRADY A INŠTITÚCIE
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
INZERCIA
VÝSTAVBA V LAMAČI
FOTOALBUM

ÚRADNÁ TABUĽA

 HISTÓRIA
    - História obce
    - História farnosti
    - Cintoríny
    - Osobnosti

SYMBOLY
KULTÚRA
DOPRAVA
ŠPORT
MÉDIÁ
ORTOMAPA LAMAČA

EURÓPSKA ÚNIA

LINKY
MAPA STRÁNOK
KNIHA NÁVŠTEV

Nastav archiv.lamac.sk ako:   Domácu stránku
  Obľúbenú stránku

   Verzia pre tlač

  POČASIE



 
Povesť o ukončení vojny v Lamači v roku 1866


Málokto vie, ale je to už tak, že zásluhou Lamačanov a hlavne bystrého a rozumného lamačského richtára sa v roku 1866 skončila na území Lamača vojna medzi Uhorskom a Pruskom. Stalo sa to priamo v dedinke Lamači, jedného letného večera  22. júla 1866, keď boje utíchli. V tých časoch sa bojovalo iba cez deň, pri dennom svetle a možno povedať, že čestne a bez zákerností. Vojaci vyčerpaní po celodennom boji sa chystali k odpočinku. Iba stráže boli v strehu na určených miestach, aby bdeli nad zachovaním nočného kľudu. Prusi sa uchýlili k spánku v stodolách a v stohoch slamy na dolnom konci. Ich protivníci - uhorskí honvédi obsadili zase hospodárske objekty v hornej časti dediny. Vtedy ju kostol rozdeľoval na dve bojové strany. V Lamači bol v tomto čase richtárom veľmi šikovný a múdry človek, ktorý sa volal Jakub Masnovič. Chcel zachrániť obec pred ohňom, a preto pripravil veľkú slávnosť. Zorganizoval miestnych občanov tak, aby dolný koniec hostil Prusov a obyvatelia hornej časti Uhrov. Ponúkali ich vínom a jedlom z vlastných zásob. Už vtedy sa v Lamači rodilo neobyčajne dobré víno a každý hospodár domu z neho mal svojmu vojsku odovzdať 50 litrov. Celé pohostenie vymyslel veľmi prezieravo, aby dedinu zachránil pred spustošením.
Vojaci na oboch stranách s chuťou celú noc hodovali a tužili sa dobrým vínom. Velitelia spočiatku hostinu odmietali, ale neskôr sa na nej predsa len zúčastnili. Richtár mohol v noci prechádzať z tábora do tábora, pretože sa predstavil vojakom, ktorí ho rešpektovali. V skorých ranných hodinách využil veselú náladu a vykonal svoj šibalský zámer. Ovládal maďarčinu i nemčinu a keď kohút ráno prvýkrát zakikiríkal, dal pokyn miestnemu kostolníkovi, aby sa rozozvučali zvony a v oboch jazykoch vyhlásil senzačnú správu: "Ľudia počúvajte túto novinu! Je koniec vojny! Veľkomožný pán cisár a veľkomožný pán kráľ uzavreli mier! Sláva im, trikrát sláva!" Keď to začuli vojaci, v stave v akom sa nachádzali správu len uvítali a prijali s nadšením. A keď sa zásoby vína vyčerpali do dna, štedrí Lamačania vykotúľali zo svojich komôr a pivníc ďalšie súdky. Obe strany sa začali objímať, zahadzovali zbrane a volali na slávu cisára i kráľa. Richtár povolal aj miestnych hudobníkov a začala sa tancovačka, do ktorej sa zapojili i miestne dievčatá a ženy. Vypukla veľkolepá oslava konca vojny. Radosť sa šírila na všetky strany, zachvátila vojská a dostala sa až ku kráľovi a cisárovi. Povedali si, že mŕtvych už bolo dosť a je dobre, že vojna takto skončila. Cisár i kráľ pozvali lamačského richtára na svoje zámky, poďakovali sa a pripravili mu bohatú hostinu. Pruský cisár poslal Lamačanom 500 litrov samorodého talianskeho vína a uhorský kráľ zase päť bravov. Zlé jazyky hovoria, že to samorodné víno sa na lamačských gruntoch stále rodí, len to nepovedzte vinohradníkom! Vypukla by nová vojna plná rečí.
Kto neverí , nech tam beží. V Lamači na "Leskároch" dodnes leží pruský princ veliteľ bojov menom Alojz Macučeli. Dosvedčí, že všetko bolo ako v tejto povesti.


František Mikletič
 
       
Copyright © 2009 MÚ Bratislava Lamač Stránku spravuje Platon Webhosting Platon Group